Zásadnú rolu pri tejto katastrofe zohral
ekonomický a prestížny význam námornej linky medzi Európou a Severnou Amerikou.
Na prelome 19. a 20. storočia v tom súperili predovšetkým britské a nemecké
loďstvo. Pomocou obropských parníkov typu Kaiser zrýchlilo brémske
loďstvo Norddeutcher Lloyd a hamburgské Hapag prepravu pošty a
osôb cez oceán a rok čo rok lámali rekordy v neoficiálnych závodoch o Modrú
stuhu za najrýchlejšie preplávenie Atlantiku. Nebolo preto divu, že nemecké
lode odlákali britom väčšinu cestujúcich.
Loď typu
Kaiser,konkrétne Kaiser Wilhelm
Pritom transoceánska preprava bola do polovice
90-tych rokov 19.stročia doménou Britov. Preto britské spoločnosti Cunard
Line a White Star Line na začiatku 20. storočia pristúpili k
razantným protiopatreniam. O niečo pohotovejší boli v Cunard Line,ktorí
využili nového objavu anglického vynálezcu Charlesa Parsona a nechali
jeho turbínami vybaviť ako prví ich lode Liusitania a
Mauretania, ktoré by pre Veľkú Britániu získali Modrú stuhu
späť.
Luisitania
Mauretania
Za tejto situácie sa White Star Line
rozhodla,že postavia lode, ktoré by konkurenciu prevyšovali nielen kapacitou,
ale aj tonážou! A tak sa začalo rodiť trio, do tej doby
najväčších,najmodernejších a najluxusnejších linkových
parníkov:Olympic,Titanic,Britanic. Týmto sa White Star Line
zapísala do histórie, ako lodná spoločnosť, ktorá postavila do tej doby
najväčšie lode na svete a pripravila o život niekoľko stoviek ľudí.
Olympic
vľavo po dokončení, Titanic vpravo sa dokončuje
Britanic-na trupe
je doť výrazný červený kríž, ktorý upozorňoval, že ide o zdravotnícku
loď(prečitaj Stavba)